PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
PRVÝ ODDIEL
Základné ustanovenia
Čl. 1
Názov a sídlo Právnickej osobe Goethe Uni, a. s. (ďalej len „spoločnosť“) bol vládou Slovenskej republiky jej uznesením č. 361 z 18.07.2012 udelený štátny súhlas pôsobiť ako súkromná vysoká škola s názvom Vysoká škola Goethe Uni Bratislava (ďalej len „vysoká škola“). Štatutárnymi orgánmi právnickej osoby a vysokej školy je predstavenstvo spoločnosti. Úplný a oficiálny názov vysokej škholy v cudzích jazykoch je: v nemeckom jazyku: „Goethe-Hocschule Bratislava“ v anglickom jazyku: „School Goethe Uni Bratislava“
vo francúzskom jazyku: „École supérieure Goethe Uni Bratislava“.Sídlom vysokej školy je Bratislava, ul. Radlinského 9.
DRUHÝ ODDIEL
Poslanie, postavenie a úlohy
Čl. 2
Poslanie vysokej školy Poslaním vysokej školy je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, výskumu, kultúry ako aj ďalšie činnosti ktoré vysoká škola uskutočňuje v súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VŠ“) v záujme zdravia pre blaho celej spoločnosti a jej medzinárodného uznania.
Čl. 3
Postavenie a úlohy vysokej školy Vysoká škola je inštitúcia, ktorá slobodne uskutočňuje tvorivú vedeckú, vzdelávaciu, umeleckú a kultúrnu činnosť. Vzdelávacia činnosť sa opiera o poznatky vedy a techniky, vrátane výsledkov vlastného vedeckého bádania, prispieva k rozvoju vedy, vzdelanosti a kultúry v Slovenskej republike a k jej medzinárodnému a nadnárodnému uznaniu a poslaniu. Vysoká škola poskytuje, organizuje a zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie v rámci akreditovaných študijných programov v oblastiach: medzinárodné podnikanie, cestovný ruch a kúpeľníctvo, médiá a vedy o kultúre. Vysoká škola na zabezpečenie vzdelávania spolupracuje s domácimi a zahraničnými vysokými školami, vedeckými a výskumnými inštitúciami a inými právnickými osobami a fyzickými osobami, a vytvára podmienky pre účasť členov akademickej obce na tejto spolupráci. Formy a spôsoby spolupráce vysokej školy s právnickými osobami upravujú osobitné zmluvy. Vysoká škola poskytuje aj ďalšie služby, najmä knižničné a informačné a tiež vykonáva nakladateľskú a vydavateľskú činnosť, ktorá súvisí predovšetkým s vedeckou, pedagogickou a umeleckou činnosťou jej akademickej obce. Na vysokej škole je dominantným vyučovacím jazykom jazyk nemecký.
TRETÍ ODDIEL
Akademické slobody a akademické práva
Čl. 4
Akademické slobody a akademické práva, akademická pôda Členom akademickej obce sa zaručujú akademické práva a akademické slobody. Rozsah akademických práv a slobôd, ich využívanie a nedotknuteľnosť akademickej pôdy upravuje zákon o VŠ. Akademickú pôdu tvoria pozemky a budovy, ktoré vysoká škola vlastní, spravuje, má v nájme, alebo kde sa plní poslanie a hlavné úlohy vysokej školy. Na akademickej pôde je každý povinný správať sa tak, aby nedošlo k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku, a aby neboli obmedzené akademické práva a slobody.
ŠTVRTÝ ODDIEL
Akademické insígnie, znaky a akademické obrady
Čl. 5
Akademické insígnie a znaky Akademické insígnie prostredníctvom symbolov vyjadrujú poslanie vysokej školy. Akademickými insígniami sú: a) znak a pečať so znakom b) reťaze rektora a dekanov d) žezlá rektora a dekanov. Znak tvorí portrét Johanna Wolfganga von Goethe v kruhu s názvom vysokej školy v kruhopise. Znak používa vysoká škola a jej fakulty najmä na označenie bakalárskych a magisterských, diplomov, vysvedčení a ďalších tlačív či listín. Pečať so znakom sa používa na označenie významných listín podľa rozhodnutia rektora. Dokumentácia insígnií je uložená v archíve. Spôsob používania akademických insígnií ustanoví vnútorný predpis vydaný rektorom. Taláre sú oprávnení používať rektor, prorektori, predseda akademického senátu, dekani, prodekani, predsedovia akademických senátov fakúlt, profesori, docenti a podľa rozhodnutia rektora aj iní učitelia a vedeckí pracovníci, ako aj významní hostia pri slávnostných príležitostiach. Spôsob používania talárov ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá rektor.
Čl. 6
Akademické obrady K akademickým obradom patria slávnostné imatrikulácie študentov, promócie absolventov vysokoškolského štúdia, doktorov honoris causa, slávnostné odovzdávanie vymenúvacích dekrétov a slávnostné inaugurácie akademických funkcionárov. Podrobnosti o uskutočňovaní akademických obradov stanovuje Imatrikulačný a promočný poriadok vydaný rektorom.
Čl. 7
Ocenenia Rektor môže udeliť ocenenie osobe alebo vo výnimočných prípadoch aj inštitúcii, ktoré sa zaslúžili o rozvoj vysokej školy, vedy, vzdelanosti a akademických práv a slobôd. Podrobnosti o udeľovaní ocenení ustanoví vnútorný predpis vydaný rektorom. Vysoká škola udeľuje tieto ocenenia : a) medaily (zlatú, striebornú a bronzovú) b) čestné uznanie za zásluhy o rozvoj vysokej školy.
DRUHÁ ČASŤ
AKADEMICKÁ SAMOSPRÁVA A ORGÁNY
PRVÝ ODDIEL
Akademická samospráva
Čl. 8
Akademická obec Akademickú obec tvoria vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci a odborní zamestnanci, ktorí sú s vysokou školou alebo jej súčasťou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním najmenej prvého stupňa a študenti vysokej školy. Na zamestnancov vysokej školy sa vzťahujú ustanovenia § 74 až 80b ôsmej časti zákona o VŠ. Na študentov sa vzťahujú práva a povinnosti podľa § 70 a 71 zákona o VŠ okrem ustanovenia §70 ods. 1 písmeno k) zákona o VŠ, ktoré sa na súkromné vysoké školy nevzťahuje. Na akademickej pôde nesmú politické strany a politické hnutia vykonávať politickú činnosť a zakladať svoje organizácie. Vysoká škola dbá v rámci svojich možností na sociálne potreby členov akademickej obce a ostatných zamestnancov. Vysoká škola vytvára v rámci svojich možností podmienky na pestovanie telesnej kultúry a športu členov akademickej obce a ostatných zamestnancov. Povinnosťou člena akademickej obce je: a) dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy vysokej školy a jej súčastí, b) aktívne vystupovať na obranu akademických práv a akademických slobôd, akademickej samosprávy, c) dbať na zachovanie dobrého mena vysokej školy a jej súčastí. Zamestnanec, ktorý pôsobí na viacerých súčastiach vysokej školy je členom jej akademickej obce a členom akademickej obce tej súčasti, na ktorej pôsobí v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času. Prorektor je členom akademickej obce fakulty, na ktorej v čase ustanovenia do funkcie pôsobil v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času, alebo fakulty na ktorej pôsobí po ustanovení do funkcie.
Čl. 9
Orgány akademickej samosprávy Orgány akademickej samosprávy sú: a) akademický senát vysokej školy, b) rektor, c) vedecká rada vysokej školy, d) disciplinárna komisia vysokej školy pre študentov. Orgány akademickej samosprávy rozhodujú o jej organizácii a činnosti v rozsahu stanovenom v zákone o VŠ. Orgány akademickej samosprávy vysokej školy rozhodujú v súlade so všeobecne záväznými účinnými predpismi a účinnými vnútornými predpismi. Ak sa preukáže, že rozhodnutie akademického orgánu vysokej školy je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi - alebo jej vnútornými predpismi, je tento orgán povinný urobiť opatrenie na nápravu, vrátane zmeny alebo zrušenia takéhoto rozhodnutia. Obdobne sa postupuje, ak akademický orgán je v rozpore s uvedenými predpismi nečinný. Ustanovenia tohto článku platia primerane aj pre činnosť akademických orgánov fakúlt.
DRUHÝ ODDIEL
Akademický senát vysokej školy
Čl. 10
Postavenie a poslanie akademického senátu vysokej školy Akademický senát vysokej školy je orgánom akademickej samosprávy. Členovia akademického senátu vysokej školy zodpovedajú za svoju činnosť akademickej obci. Pri výkone svojej funkcie sú členovia akademického senátu vysokej školy viazaní len svojím svedomím, všeobecne záväznými právnymi predpismi a platnými vnútornými predpismi, pričom dbajú na záujmy vysokej školy ako celku. Akademický senát vysokej školy podáva akademickej obci jedenkrát ročne správu o svojej činnosti. Akademický senát vysokej školy podáva správu spravidla za uplynulé obdobie na začiatku akademického roka a vždy pred uplynutím svojho funkčného obdobia. Orgánmi akademického senátu vysokej školy sú predseda, podpredsedovia, predsedníctvo a komisie. Predsedníctvo akademického senátu vysokej školy sa skladá z jedného zástupcu z každej fakulty. Z titulu svojej funkcie sú jeho členmi aj predseda a podpredsedovia akademického senátu vysokej školy, ktorí sa zároveň považujú za zástupcov fakulty. Akademický senát vysokej školy si zriaďuje ako svoje poradné orgány komisie; ich členmi môžu byť aj nečlenovia akademického senátu vysokej školy. Sú to najmä: a) komisia pre rozpočet a hospodárenie, b) komisia pre vzdelávanie, c) komisia pre vedu, d) komisia pre rozvoj, e) právna komisia, f) volebná a mandátová komisia. Predsedom komisie je vždy člen akademického senátu vysokej školy. V čase medzi zasadnutiami akademického senátu vysokej školy riadi prácu komisií jeho predsedníctvo.
Čl. 11
Členstvo v akademickom senáte vysokej školy Členmi senátu sú volení zástupcovia akademickej obce. Má najmenej 15 členov, z toho jednu tretinu tvoria zástupcovia študentov vysokej školy. Každá fakulta je zastúpená rovnakým počtom členov. Akademický senát vysokej školy sa člení na zamestnaneckú časť a študentskú časť. Členov zamestnaneckej časti akademického senátu vysokej školy volia tajným hlasovaním vo voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej obce vysokej školy. Členov študentskej časti volia tajným hlasovaním vo voľbách členovia študentskej časti akademickej obce vysokej školy. Funkcia člena akademického senátu vysokej školy je nezlučiteľná s funkciou rektora, prorektora, dekana, prodekana, kvestora a tajomníka fakulty. Členstvo v akademickom senáte vysokej školy je nezastupiteľné. Základnou povinnosťou člena akademického senátu vysokej školy je zúčastňovať sa na práci akademického senátu vysokej školy ako celku i na práci jeho komisií. Ak sa nemôže zúčastniť na zasadnutí akademického senátu vysokej školy alebo komisie, ktorej je členom, alebo zasadnutie predčasne opustí, je povinný sa ospravedlniť. Fakulta alebo iná súčasť vysokej školy je povinná členovi akademického senátu vysokej školy, ktorý ju zastupuje, zohľadňovať v rámci jeho pracovných alebo študijných povinností plnenie úloh vyplývajúcich z tejto funkcie. Vysoká škola a jej fakulty nesmú postihovať členov akademického senátu vysokej školy a iné osoby v súvislosti s činnosťou, ktorú vykonávajú alebo vykonávali pre akademický senát vysokej školy. Funkčné obdobie členov akademického senátu vysokej školy je štvorročné. Začína plynúť prvým dňom nasledujúcim po skončení funkčného obdobia predošlého akademického senátu vysokej školy, alebo v prípade dodatočných volieb - prvým dňom nasledujúcim po dni volieb.
Čl. 12
Voľby do akademického senátu vysokej školy Voľby do akademického senátu vysokej školy sa uskutočňujú tajným hlasovaním. Dátum konania volieb oznámi predseda akademického senátu vysokej školy akademickej obci vysokej školy najneskôr 21 dní pred prvým dňom volieb. Voľby trvajú najviac štrnásť dní. Termín volieb možno určiť len vo výučbovom období akademického roka. Voľby členov akademického senátu vysokej školy alebo akademického senátu fakulty organizuje volebná komisia príslušného akademického senátu, ktorú volí príslušný akademický senát zo svojich členov. Funkcia člena volebnej komisie je nezlučiteľná s funkciou rektora, prorektora, dekana, prodekana. Členstvo v akademickom senáte fakulty je nezlučiteľné s kandidatúrou do príslušného akademického senátu. Každá volebná komisia si volí tajným hlasovaním predsedu z členov komisie. Organizáciu a postup volieb, prácu volebnej komisie, priebeh a vyhodnotenie hlasovania upravuje v súlade so zákonom o VŠ vnútorný predpis - Zásady volieb do akademického senátu vysokej školy (ďalej len „zásady volieb“).
Čl. 13
Skončenie členstva v akademickom senáte vysokej školy Členstvo v akademickom senáte vysokej školy zaniká: a) skončením funkčného obdobia člena, b) vymenovaním člena do funkcie rektora, prorektora, dekana, prodekana, kvestora alebo tajomníka fakulty, c) skončením pracovného pomeru s vysokou školou alebo jej súčasťou u členov zamestnaneckej časti akademického senátu vysokej školy a prerušením alebo skončením štúdia členov študentskej časti akademického senátu vysokej školy, d) vzdaním sa funkcie člena akademického senátu vysokej školy, e) odvolaním člena akademického senátu vysokej školy z funkcie príslušnou časťou akademickej obce vysokej školy, f) smrťou člena, g) zrušením alebo zlúčením súčasti vysokej školy, ktorej akademická obec člena akademického senátu vysokej školy zvolila. Dôvody odvolania člena akademického senátu vysokej školy a postup pri odvolaní určujú zásady volieb. Ak zaniklo členovi akademického senátu vysokej školy členstvo pred skončením funkčného obdobia podľa odseku 1 písm. b) až f), zvolí príslušná časť akademickej obce vysokej školy na uvoľnené miesto nového člena senátu, ktorého funkčné obdobie trvá do konca funkčného obdobia člena, ktorému členstvo zaniklo. Podrobnosti upravia zásady volieb. Zásady volieb upravia aj dodatočné zvolenie členov akademického senátu vysokej školy, ak v priebehu funkčného obdobia akademického senátu vysokej školy vznikne nová fakulta alebo sa niektoré fakulty zlúčia a do skončenia funkčného obdobia akademického senátu vysokej školy zostáva viac ako šesť mesiacov. Funkčné obdobie členov akademického senátu vysokej školy zvolených dodatočne za novozriadenú fakultu, trvá do konca príslušného funkčného obdobia akademického senátu vysokej školy.
Čl. 14
Pôsobnosť akademického senátu vysokej školy Pôsobnosť akademického senátu vysokej školy upravuje zákon o VŠ. Akademický senát vysokej školy je okrem pôsobnosti vymedzenej zákonom o VŠ oprávnený: a) požiadať rektora, prorektorov a kvestora o podklady potrebné pre svoju činnosť a žiadať vysvetlenia vo veciach patriacich do ich právomoci, b) obracať sa na hlavného kontrolóra vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti.
Čl. 15
Činnosť akademického senátu vysokej školy Akademický senát vysokej školy pracuje formou zasadnutí, ktoré sú verejné. Prvé zasadnutie akademického senátu vysokej školy zvolá predseda volebnej komisie do 30 dní po voľbách. Novozvolený predseda akademického senátu vysokej školy preberá po svojom zvolení riadenie práce akademického senátu vysokej školy. Zasadnutia akademického senátu vysokej školy sa konajú najmenej trikrát za akademický rok. Rektor má právo zúčastniť sa na zasadaní akademického senátu vysokej školy s hlasom poradným. Zasadnutie akademického senátu vysokej školy zvoláva jeho predseda. Predseda akademického senátu vysokej školy je povinný do 14 dní zvolať zasadnutie akademického senátu vysokej školy na návrh: a) najmenej jednej tretiny jeho členov, b) predsedníctva akademického senátu vysokej školy, c) rektora. S programom a podkladmi rokovania akademického senátu vysokej školy musia byť jeho členovia oboznámení najmenej 14 dní pred dňom zasadania. V mimoriadnych prípadoch môže predseda akademického senátu vysokej školy rozhodnúť o skrátení uvedenej lehoty. Akademický senát vysokej školy je uznášaniaschopný, ak je na zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. Podrobnosti o spôsobe rokovania a schvaľovaní uznesení upraví Rokovací poriadok akademického senátu vysokej školy.
Čl. 16
Spolupráca akademického senátu vysokej školy s inými orgánmi a osobami Akademický senát vysokej školy si môže vyžiadať stanovisko štatutárneho orgánu vysokej školy, jej fakulty alebo ďalšej súčasti vysokej školy. Akademický senát vysokej školy má právo oboznamovať sa so závermi rokovania kolégia rektora a vedeckej rady vysokej školy. Pokiaľ akademický senát vysokej školy rozhoduje vo veci fakulty, vyžiada si vopred stanovisko akademického senátu fakulty a dekana.
TRETÍ ODDIEL
Čl. 17
Správna rada vysokej školy Správna rada vysokej školy (ďalej len „rada“) je najvyšším riadiacim a rozhodujúcim orgánom vysokej školy, ktorý v rámci pôsobnosti ustanovenej týmto štatútom podporuje naplňovanie poslania a posilňovanie väzby vysokej školy a spoločnosti. Členmi rady sú členovia predstavenstva spoločnosti. Rozhoduje o rozvoji vysokej školy a jej majetkových, finančných a obchodných vzťahoch. V jej mene rozhoduje predseda a podpredseda, ktorí zastupujú radu navonok a za svoju činnosť sa zodpovedajú rade. Predseda a podpredseda rady majú v naliehavých a neodkladných záležitostiach právo rozhodnúť a konať v mene vysokej školy aj bez predchádzajúceho súhlasu rady. Následne musí byť ale bez zbytočného odkladu zvolané mimoriadne zasadanie rady, na ktorom sa prerokujú dôvody ich rozhodnutia a konania. Rada má právo vo veciach svojej výlučnej kompetencie udeliť akademickému funkcionárovi vysokej školy, alebo inej osobe, písomne plnú moc na zastupovanie vysokej školy a konanie v jej mene v presne stanovenom rozsahu a čase. Rada prijíma, schvaľuje, mení a upravuje po prerokovaní s akademickým senátom štatút vysokej školy, vyjadruje sa k návrhom vnútorných predpisov, ktoré podľa štatútu predkladá rektor na vyjadrenie akademickému senátu. Rada neodkladne prerokúva návrh kandidáta na funkciu rektora, ako aj návrh na jeho odvolanie predložený akademickým senátom vysokej školy a do 15 dní od doručenia, tieto návrhy potvrdí alebo zamietne. Ak rada potvrdí príslušný návrh kandidáta na funkciu rektora predložený akademickým senátom vysokej školy posiela ho ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) ako návrh rady. Návrh rady na vymenovanie rektora predkladá prezidentovi Slovenskej republiky minister. Ak rada návrh a opakovane radou vyžiadaný návrh kandidáta od akademického senátu na funkciu rektora zamietne, poverí funkciou rektora osobu na základe vlastného rozhodnutia. Rada dáva rektorovi predchádzajúci súhlas s návrhom akademického senátu fakulty na vymenovanie a odvolanie dekana. Zo závažných dôvodov môže rada aj bez návrhu odvolať dekanov, prodekanov a vedúcich organizačných súčastí s výnimkou tých vedúcich zamestnancov fakulty ktorých menoval a odvolával dekan. Rada schvaľuje systemizáciu pracovných miest a funkcií vysokej školy. Výberové konanie na obsadenie funkcií profesorov a docentov na vysokej škole vypisuje rektor na návrh dekanov fakúlt vysokej školy a o jeho výsledkoch informuje radu. Rada dáva predchádzajúci písomný súhlas rektorovi a dekanom na uzavretie pracovných pomerov do funkcií profesor a docent s osobami ktoré sa zúčastnili výberového konania a ktoré boli navrhnuté výberovou komisiou a rektorom. Rada môže iniciovať zmeny v študijných programoch vysokej školy. Po prerokovaní návrhu týchto zmien v akademickom senáte ich schvaľuje vedecká rada vysokej školy v súlade so zákonom o VŠ. Na základe schválenia rady a po vyjadrení príslušných akademických senátov a zmene vnútorných predpisov (organizačného poriadku), môže rektor zriadiť alebo zrušiť katedry, ústavy (inštitúty) a iné pracoviská vysokej školy. Rada určuje a schvaľuje výšku školného a ďalších poplatkov spojených so štúdiom na akademický rok. Rada zabezpečuje finančnú, ekonomickú a hospodársku agendu prostredníctvom fyzických a právnických osôb, zamestnancov školy. Hodnotí hospodárenie a vývoj príjmov a prijíma opatrenia na zabezpečenie činnosti školy. Rada rozhoduje o odmenách rektorovi a prorektorom, dekanom a prodekanom a vedúcim organizačných súčastí vysokej školy. Rada môže v záujme rozvoja vysokej školy, modernizácie a výskumu vytvárať ďalšie orgány a fondy. Pôsobnosť a činnosť správnej rady sa riadi príslušnými ustanoveniami zákona o VŠ, štatútom školy a stanovami spoločnosti Členovia správnej rady môžu mať s vysokou školou pracovnoprávny vzťah. Na čele správnej rady je predseda, ktorého v čase neprítomnosti zastupuje podpredseda. Správna rada rokuje podľa ustanovení stanov spoločnosti, štatútu rady a jej rokovacieho poriadku. Rozhoduje hlasovaním, nadpolovičnou väčšinou hlasov jej členov. Ak sa na zasadnutí rady a jej hlasovaní nemôže zúčastniť niektorý z jej členov, je rada povinná rešpektovať písomné vyjadrenia neprítomného člena k bodu rokovania a jeho názor, dať možnosť hlasovať prostredníctvom webu – internetu (videokonferencie), alebo zastupovaním člena rady na základe písomného poverenia-splnomocnenia iným členom rady. O rokovaní sa vyhotovuje protokol- zápis, ktorý podpisuje predseda rady. Uznesenia a rozhodnutia rady sú záväzné pre funkcionárov a zamestnancov vysokej školy. Rada môže pre riešenia otázok a problémov školy vytvárať odborné grémia, komisie a expertné skupiny. Rektor má právo zúčastňovať sa na zasadaní rady v zmysle príslušných ustanovení štatútu rady. Predkladá návrhy a pripomienky k prerokúvaným bodom programu.
ŠTVRTÝ ODDIEL
Rektor
Čl. 18
Postavenie a pôsobnosť rektora Rektor je najvyšším akademickým predstaviteľom vysokej školy, ktorý riadi jej pedagogické, výskumné a vývojové aktivity. V rámci svojej pôsobnosti koná v mene spoločnosti, zastupuje ju navonok a za svoju činnosť zodpovedá rade, akademickému senátu vysokej školy a vo veciach stanovených zákonom o VŠ (§ 10 ods. 7 až 10), zodpovedá aj ministrovi . Rektor je okrem pôsobnosti a právomoci stanovenej zákonom o VŠ oprávnený najmä: a) ukladať dekanom úlohy vo veciach, v ktorých sú mu dekani zodpovední a kontrolovať ich plnenie, b) zvolávať porady svojich poradných orgánov a prerokúvať s nimi činnosť a úlohy vysokej školy, c) vymenúvať zamestnancov do funkcie kvestora, hlavného kontrolóra a vedúcich alebo riaditeľov samostatne hospodáriacich a centrálne financovaných súčastí , d) ukladať vedúcim a riaditeľom súčastí vysokej školy úlohy vo veciach, v ktorých sú mu títo vedúci zamestnanci podriadení a zodpovední a kontrolovať ich plnenie, e) uzatvárať pracovný pomer s hosťujúcimi profesormi, ak ide o profesorov, ktorí nepôsobia na fakultách, f) rozhodovať o uznávaní diplomov, prípadne iných dokladov o vysokoškolskom štúdiu vydaných zahraničnou vysokou školou, g) obracať sa na akademickú obec vysokej školy a zvolávať ju, h) zvolať zasadnutie akademického senátu vysokej školy, ak ho na jeho návrh predseda akademického senátu vysokej školy nezvolal do 14 dní, alebo ak akademický senát vysokej školy zasadal v predchádzajúcom akademickom roku menej ako trikrát, i) po predchádzajúcej dohode s radou navrhnúť zníženie alebo odpustenie školného a poplatkov spojených so štúdiom, alebo odložiť termíny ich splatnosti, j) udeľovať na základe návrhu vedeckej rady vysokej školy titul „profesor emeritus“.
Čl. 19
Vymenovanie rektora, voľby kandidáta na rektora Rektora vymenúva prezident republiky na základe návrhu rady, predložený prostredníctvom ministra. Kandidáta na funkciu rektora volí akademický senát vysokej školy tajným hlasovaním. Akademický senát vysokej školy návrh na kandidáta predkladá rade. Voľby kandidáta na funkciu rektora vyhlasuje akademický senát vysokej školy tak, aby sa konali v lehote najmenej 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia rektora. Voľby kandidáta na rektora riadi volebná komisia, ktorú volí akademický senát vysokej školy zo svojich členov. Právo navrhovať kandidáta na funkciu rektora majú členovia akademickej obce vysokej školy. Na právoplatné voľby kandidáta na funkciu rektora je potrebná prítomnosť aspoň dvoch tretín členov akademického senátu vysokej školy. Ak je navrhnutý na funkciu rektora len jeden kandidát, na jeho zvolenie sa vyžaduje nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov akademického senátu vysokej školy. Ak kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov akademického senátu vysokej školy, uskutoční sa vzápätí druhé kolo voľby, v ktorom postačuje na zvolenie súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných členov akademického senátu vysokej školy. Ak podľa predchádzajúceho postupu nebol zvolený kandidát na rektora, akademický senát vysokej školy do 48 hodín vyhlási nové voľby. Ak je kandidátov na funkciu rektora viac, zvolený je kandidát, ktorý získal trojpätinovú väčšinu hlasov prítomných členov akademického senátu vysokej školy. Ak ani jeden z kandidátov nezíska v prvom kole požadovanú trojpätinovú väčšinu, koná sa vzápätí druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupuje kandidát, ktorý sa počtom získaných hlasov umiestnil na prvom mieste a kandidát, ktorý sa počtom získaných hlasov umiestnil na druhom mieste. Ak získali viacerí kandidáti rovnaký najväčší počet hlasov na prvom mieste, postupujú do druhého kola len títo kandidáti. Ak v prvom kole získal jeden kandidát najväčší počet hlasov a na druhom mieste sa umiestnili viacerí kandidáti s rovnakým počtom hlasov, postupujú všetci kandidáti na prvom a druhom mieste do druhého kola. V druhom kole volieb bude zvolený kandidát, ktorý získa trojpätinovú väčšinu hlasov prítomných členov akademického senátu vysokej školy. Ak ani jeden z kandidátov nezíska v druhom kole trojpätinovú väčšinu, na zvolenie kandidáta v ďalších kolách postačuje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov senátu, pričom do ďalších kôl postupujú kandidáti podľa rovnakého kľúča, ako v prípade postúpenia do druhého kola. Ak podľa postupu uvedeného v predchádzajúcich odsekoch nebol zvolený kandidát na rektora, akademický senát vysokej školy do 48 hodín vyhlási nové voľby. Funkčné obdobie rektora je štvorročné. Tá istá osoba môže funkciu rektora vykonávať najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. Ak sa výkon funkcie rektora skončí pred uplynutím jeho funkčného obdobia, voľba kandidáta na rektora sa uskutoční bezodkladne, najneskôr však do 30 dní od ukončenia výkonu funkcie rektora. Po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov, vykonáva do vymenovania nového rektora funkciu rektora osoba poverená radou na návrh akademického senátu vysokej školy. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 5 až 8 sa primerane použijú aj na voľbu kandidáta, ktorý má byť radou dočasne poverený vykonávaním funkcie rektora; právo navrhovať najviac jedného kandidáta v tomto prípade majú členovia akademického senátu. V prípade, že rada návrh akademického senátu zamietne, poverí výkonom funkcie rektora osobu na základe vlastného rozhodnutia.
Čl. 20
Odvolanie rektora Návrh na odvolanie rektora môže podať člen akademického senátu vysokej školy. Ak akademický senát vysokej školy dostal návrh na odvolanie rektora, jeho predseda oznámi túto skutočnosť spolu s dôvodmi návrhu na odvolanie do 24 hodín rektorovi a rade a pozve ho na zasadnutie akademického senátu vysokej školy, ktoré sa bude návrhom zaoberať. Návrh na rokovanie o odvolaní rektora vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov akademického senátu vysokej školy. Akademický senát vysokej školy môže rokovať o návrhu na odvolanie rektora iba v jeho prítomnosti. Ak sa rektor bez ospravedlnenia opakovane nedostaví na rokovanie senátu, na ktorom sa rozhoduje o jeho odvolaní, akademický senát prerokuje návrh aj bez jeho prítomnosti a po vyjadrení správnej rady. O návrhu na odvolanie rektora rozhoduje akademický senát tajným hlasovaním. Na platné uznesenie o návrhu na odvolanie rektora je potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých členov senátu. Akademický senát podá návrh na odvolanie rektora vždy, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo ak mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
PIATY ODDIEL
Prorektori, poradné orgány rektora
Čl. 21
Prorektori Rektora v jeho neprítomnosti zastupuje ním určený prorektor. Prorektori sa zastupujú spôsobom, ktorý určí rektor. Prorektori zabezpečujú najmä tieto oblasti – vzdelávaciu, vedeckovýskumnú, oblasť medzinárodných vzťahov a oblasť rozvoja vysokej školy a vzťahov s verejnosťou. Rozdelenie oblastí pôsobnosti prorektorom určí rektor. Prorektorov vymenúva a odvoláva po schválení akademickým senátom vysokej školy rektor. Funkčné obdobie prorektorov je štvorročné. Tá istá osoba môže vykonávať funkciu prorektora najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Prorektori sú oprávnení zvolávať prodekanov so zodpovedajúcou oblasťou pôsobnosti a vymenúvať a zvolávať komisie a prerokúvať s nimi úlohy vysokej školy a jej fakúlt. Prorektor má právo byť prítomný a vystupovať na zasadnutiach akademického senátu vysokej školy.
Čl. 22
Stále poradné orgány rektora Stálymi poradnými orgánmi rektora sú: a) kolégium rektora, b) vedenie vysokej školy. Členmi kolégia rektora sú prorektori, kvestor, dekani a predseda akademického senátu vysokej školy. Na zasadnutia kolégia rektora môže rektor prizývať hlavného kontrolóra. Členmi vedenia vysokej školy sú rektor, prorektori a kvestor. Na zasadnutia vedenia vysokej školy rektor môže prizývať predsedu akademického senátu vysokej školy a hlavného kontrolóra.
ŠIESTY ODDIEL
Vedecká rada
Čl. 23
Členstvo a funkčné obdobie členov vedeckej rady Členov vedeckej rady vysokej školy (ďalej len „VR“) vymenúva a odvoláva rektor po schválení v akademickom senáte vysokej školy. Funkčné obdobie členov VR vysokej školy je štvorročné. Predsedom VR je rektor. Ďalšími členmi VR sú významní odborníci z oblastí, v ktorých vysoká škola uskutočňuje vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť. Pri vymenúvaní členov VR rektor zohľadňuje primerané zastúpenie skupín študijných odborov a zameranie jednotlivých fakúlt, pracovísk a súčastí vysokej školy. Členstvo vo VR zaniká: a) uplynutím funkčného obdobia člena, b) vzdaním sa funkcie člena; funkcia člena zaniká dňom doručenia písomného oznámenia člena VR rektorovi o vzdaní sa členstva, c) odvolaním člena, ak bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo ak dlhšie ako 3 mesiace nemôže vykonávať svoju funkciu; funkcia člena rady zaniká dňom nasledujúcim po dni, keď akademický senát vysokej školy schválil návrh rektora na odvolanie člena VR, d) smrťou člena. Členstvo vo VR je čestné a nezastupiteľné.
Čl. 24
Pôsobnosť vedeckej rady vysokej školy Vedecká rada: a) prerokúva: - dlhodobý zámer vysokej školy, - návrhy na vymenovanie profesorov, ak má vysoká škola priznané príslušné práva, b) schvaľuje: - návrh študijných programov navrhnutých akademickým senátom vysokej školy a akademickým senátom fakulty, - odborníkov pre študijné programy vysokej školy s právom skúšať na štátnych skúškach, - kritériá na vyhodnotenie splnenia podmienok získanie vedeckopedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent“ a „profesor“, ak má vysoká škola priznané príslušné práva, - rokovací poriadok VR ktorého návrh predkladá predseda VR. c) udeľuje: - významným domácim a zahraničným osobnostiam titul „doctor honoris causa“ v skratke „Dr.h.c.“ - vedecké hodnosti „doctor scientiarum“, v skratke DrSc. d) navrhuje: - rektorovi udeliť profesorom starším ako 70 rokov čestný titul „profesor emeritus“. Podrobnosti o spôsobe rokovania, organizácii činnosti a schvaľovaní uznesení si VR ustanoví v rokovacom poriadku, ktorý predkladá členom na schválenie rektor a je vnútorným predpisom vysokej školy.
Čl. 25
Zasadnutia vedeckej rady Zasadnutia VR zvoláva jej predseda, a to najmenej dvakrát za akademický rok. VR je schopná uznášať sa, ak je prítomná dvojtretinová väčšina jej členov. Na platnosť jej uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Vo veciach podľa § 12 ods. 1 písm. f) až n) zákona o VŠ je na platnosť uznesenia VR potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. Vo veciach podľa § 12 ods. 1 písm. f), g), j), k), l) a n) zákona o VŠ rozhoduje VR tajným hlasovaním.
Čl. 26
Spolupráca vedeckej rady s inými orgánmi a odborníkmi VR si môže k prerokúvanej otázke vyžiadať stanovisko orgánu vysokej školy, fakulty alebo súčasti vysokej školy. Na prerokúvanie otázok vo svojej pôsobnosti si VR môže zriaďovať komisie ako svoje poradné orgány. Členmi komisií môžu byť aj odborníci, ktorí nie sú jej členmi. Predsedom komisie je vždy člen VR.
SIEDMY ODDIEL
Čl. 27
Disciplinárna komisia vysokej školy - Disciplinárna komisia vysokej školy prerokúva disciplinárne priestupky tých študentov, ktorí nie sú zapísaní na žiadnom študijnom programe uskutočňovanom na fakulte a predkladá návrh na rozhodnutie rektorovi.
- Postavenie a činnosť disciplinárnej komisie vysokej školy a disciplinárnej komisie fakulty upravuje Disciplinárny poriadok Vysokej školy Goethe Uni Bratislava (ďalej len „disciplinárny poriadok“) schválený akademickým senátom vysokej školy.
- Zloženie a činnosť disciplinárnej komisie vysokej školy upravuje rokovací poriadok disciplinárnej komisie vysokej školy.
- Proti rozhodnutiam disciplinárnej komisie vysokej školy možno podať žiadosť o ich preskúmanie. Žiadosť sa podáva rektorovi do ôsmich dní od doručenia. Podrobnosti upravuje § 72 ods. 6 zákona o VŠ a disciplinárny poriadok.
TRETIA ČASŤ
ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA
PRVÝ ODDIEL
Členenie vysokej školy
Čl. 28
Postavenie vysokej školy a jej súčastí Vysoká škola sa člení na fakulty a ďalšie súčasti. Názvy a sídla fakúlt a ďalších súčastí sú uvedené v organizačnom poriadku.
DRUHÝ ODDIEL
Fakulty vysokej školy
Čl. 29
Postavenie fakúlt Fakulty sú súčasti, ktoré prispievajú k plneniu poslania vysokej školy a zúčastňujú sa na plnení jej hlavných úloh. Fakulty rozvíjajú študijné odbory a v rámci nich uskutočňované akreditované študijné programy vysokej školy; vykonávajú výskumnú, vývojovú a ďalšiu tvorivú činnosť. Fakulty zriaďuje, zlučuje, nariaďuje ich splynutie, rozdeľuje a zrušuje rektor so súhlasom akademického senátu a správnej rady po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie. Na fakulte sa ustanovujú orgány akademickej samosprávy. Fakulta má právo používať vlastné akademické insígnie a konať akademické obrady v súlade s vnútornými predpismi. Štatút fakulty upravuje v súlade so zákonom o VŠ a týmto štatútom podrobnosti o organizácii, riadení, činnosti a hospodárení fakulty a o štúdiu na fakulte.
Čl. 30
Orgány fakulty Orgány akademickej samosprávy fakulty sú: a) akademický senát fakulty, b) dekan, c) vedecká rada fakulty, d) disciplinárna komisia fakulty pre študentov. Postavenie, pôsobnosť a právomoc orgánov akademickej samosprávy fakulty vymedzuje zákon o VŠ. Podrobnosti upravia štatúty fakúlt v súlade so zákonom o VŠ a týmto štatútom.
Čl. 31
Rozsah samosprávnej pôsobnosti fakulty V súlade so zákonom o VŠ a štatútom vysokej školy majú orgány akademickej samosprávy fakulty právo rozhodovať a konať v týchto veciach: a) určovať ďalšie podmienky prijatia na štúdium a rozhodovať v prijímacom konaní na študijné programy uskutočňované na fakulte, b) vytvárať nové študijné programy a po priznaní práva udeľovať ich absolventom príslušný akademický titul zabezpečovať ich uskutočňovanie na fakulte, c) rozhodovať vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov zapísaných na štúdium na fakulte, d) vykonávať podnikateľskú činnosti podľa pravidiel a podmienok stanovených radou, e) spolupracovať s inými vysokými školami, právnickými osobami a fyzickými osobami v oblastiach pôsobnosti fakulty s predchádzajúcim súhlasom rektora alebo v rozsahu oprávnení, ktoré na fakultu deleguje rektor a rada; pred uzavretím zmluvy o spolupráci dekan písomne informuje rektora o pripravovanej zmluve, prerokuje s ním rámcové podmienky zmluvy a prípadné dôsledky, ktoré môžu vyplynúť z pripravovanej zmluvy f) priznávať sociálne štipendiá a motivačné štipendiá v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so štipendijným poriadkom. Orgány akademickej samosprávy fakulty ďalej rozhodujú vo veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti fakulty, ktorými sú: a) vnútorná organizácia fakulty, b) voľba členov orgánov akademickej samosprávy fakulty, c) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, d) vzdelávanie a organizácia štúdia v súlade so študijným poriadkom vysokej školy, e) zameranie a organizovanie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v súlade s dlhodobým zámerom vysokej školy a jej fakúlt, f) určovanie počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu disponibilných mzdových prostriedkov fakulty a podľa počtu a štruktúry pracovných miest na fakulte schválených radou , g) nakladanie s finančnými prostriedkami vrátane verejného obstarávania tovarov, prác a služieb v medziach stanovených týmto štatútom a vnútornými predpismi vysokej školy.
ŠTVRTÁ ČASŤ
RIADENIE, PÔSOBNOSŤ VYSOKEJ ŠKOLY, JEJ FAKÚLT A OSTATNÝCH SÚČASTÍ
PRVÝ ODDIEL
Riadenie vysokej školy a jej fakúlt
Čl. 32
Pôsobnosť v oblasti riadenia Rektor je najvyšším akademickým predstaviteľom vysokej školy. Priamo alebo v zastúpení riadi jej akademické, pedagogické, výskumné a vývojové aktivity a zastupuje ju v Slovenskej rektorskej konferencii, voči verejnosti a slovenským akademickým, spoločenským, vedeckým a politickým inštitúciám nielen doma, ale aj na medzinárodných akademických fórach. Koná tak mene spoločnosti a v rozsahu určenom radou, ktorej zodpovedá za svoju činnosť. Rektora zastupujú prorektori a kvestor v rozsahu stanovenom osobitným rozhodnutím rektora. Rektor môže kompetencie patriace do jeho pôsobnosti delegovať na fakulty alebo ostatné súčasti. Za výkon týchto kompetencií zodpovedá dekan, alebo riaditeľ (vedúci) súčasti rektorovi.
Čl. 33
Rektorát Úlohy spojené najmä s organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením vysokej školy vykonáva rektorát; rozsah pôsobnosti jednotlivých útvarov rektorátu a jeho organizačnú štruktúru stanovuje organizačný poriadok, ktorý vydáva rektor po schválení radou a vyjadrení akademického senátu vysokej školy. Rektorát uskutočňuje najmä organizačné, metodické, koordinačné, konzultačnoporadenské, kontrolné a evidenčné činnosti v oblasti študijnej, vedeckovýskumnej, ekonomickej, právnej, personálnej, ako aj v oblasti informačných technológií, vnútornej správy a zahraničných vzťahov vysokej školy. Rektorát materiálne a administratívne zabezpečuje činnosti rektora, samosprávnych orgánov, prorektorov, kvestora a správnej rady. Pripravuje podklady na ich rokovanie a rozhodovanie. Rektorát zároveň spravuje hospodárske, administratívne, personálne a technické záležitosti centrálne financovaných súčastí vysokej školy. Rektorát pripravuje a spracúva podklady potrebné na plnenie povinností vysokej školy najmä v oblasti účtovníctva, štatistiky, predpísanej evidencie a na vypracovanie súhrnných správ a prehľadov za vysokú školu.
Čl. 34
Riadenie fakúlt a ďalších súčastí Predstaviteľom fakulty je dekan. Dekan fakultu riadi, zastupuje a koná v jej veciach. Dekana vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu fakulty rektor po odsúhlasení návrhu radou. Dekani zodpovedajú rektorovi za hospodárenie fakulty a za svoju činnosť vo veciach, v ktorých konajú v mene vysokej školy v súlade so zákonom o VŠ a v rozsahu určenom ustanoveniami organizačného poriadku vysokej školy. Samostatne hospodáriacu a centrálne financovanú súčasť riadi riaditeľ alebo vedúci súčasti. Riaditelia a vedúci súčastí vysokej školy zodpovedajú za svoju činnosť rektorovi v plnom rozsahu. Dekani a riaditelia, resp. vedúci ďalších súčastí vysokej školy sú povinní zabezpečiť poskytnutie všetkých informácií a podkladov v požadovanom rozsahu a štruktúre v súlade s príslušnými ustanoveniami organizačného poriadku vysokej školy.
DRUHÝ ODDIEL
Pôsobnosť vysokej školy, jej fakúlt a ostatných súčastí
Čl. 35
Pôsobnosť v oblasti vzdelávania a organizácie štúdia Štúdium na vysokej škole sa riadi ustanoveniami zákona o VŠ, týmto štatútom, študijným poriadkom vysokej školy a študijným poriadkom fakulty, ak si fakulta podrobnejšie upravila proces vzdelávania na vlastné podmienky.
Čl. 36
Pôsobnosť v oblasti vedeckého výskumu Vysoká škola zaručuje na svojej pôde slobodu vedeckého bádania, výskumu, vývoja, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a zverejňovania ich výsledkov. Koncepcia a smerovanie vedeckého bádania na vysokej škole vychádzajú zo zamerania fakúlt a súčastí vysokej školy. Smerovanie vedeckého bádania obsahuje dlhodobý zámer vysokej školy, ktorý na návrh štatutárneho orgánu vysokej školy schvaľuje akademický senát vysokej školy po prerokovaní vo VR a po vyjadrení rady. VR najmenej raz za rok hodnotí kvalitatívnu úroveň aktivít vysokej školy v oblasti vedy, techniky alebo umenia. Vysoká škola v rámci svojich možností napomáha fakultám a súčastiam pri príprave projektov s medzinárodnou spoluprácou a pri nadväzovaní kontaktov s potenciálnymi zahraničnými spolupracovníkmi. Fakulty a súčasti vysokej školy sú povinné bezodkladne informovať rektorát o úspešnosti svojich projektov pri získavaní prostriedkov na výskum z grantových agentúr a z iných domácich a medzinárodných zdrojov, ako aj o realizovaných výsledkoch. Informácie o realizovaných projektoch vedy a výskumu sústreďuje, spracúva a analyzuje rektorát vysokej školy. Vysoká škola vyčleňuje zo svojich finančných prostriedkov čiastku určenú na granty pre mladých pedagogických, vedeckých pracovníkov.
Čl. 37
Pôsobnosť v oblasti medzinárodných vzťahov Vysoká škola rozvíja svoje medzinárodné vzťahy v spolupráci so zahraničnými právnickými a fyzickými osobami samostatne alebo v koordinácii s inštitúciami, zriadenými na tento účel v nadväznosti na medzinárodné zmluvy a medzištátne dohody. Súčasťou medzinárodných vzťahov vysokej školy je aj členstvo a aktivity v medzinárodných organizáciách. Spolupráca vysokej školy so zahraničným partnerom sa týka najmä oblasti vzdelávania, výskumu, vývoja, liečebno-preventívnej činnosti, umeleckej alebo inej tvorivej a odbornej činnosti, slúžiacej na účinnejšie využitie ľudských zdrojov a majetku. Na stanovenie pravidiel spolupráce so zahraničným partnerom vysoká škola uzatvára písomnú zmluvu. Zmluva stanovuje podmienky spolupráce najmä v ekonomických, odborných, organizačných, personálnych a ďalších otázkach a vymedzuje časové trvanie uzatvorenej zmluvy a schvaľuje ju správna rada. Organizačné zabezpečenie plnenia úloh, vyplývajúcich zo zmlúv o spolupráci vysokej školy so zahraničným partnerom, realizuje rektorát podľa pokynov správnej rady. Ak súčasťou zmluvy o spolupráci sú aj dohody o pobyte študentov alebo zamestnancov vysokej školy na pracovisku zahraničného partnera alebo naopak, rektor koná podľa zákona o VŠ a štatútu školy. Za organizačné zabezpečenie zodpovedá koordinátor, ktorým je spravidla prorektor pre oblasť medzinárodných vzťahov. Podrobnosti ustanovuje vnútorný predpis vydaný rektorom.
Čl. 38
Pôsobnosť v oblasti vnútorného riadenia a informácií Systém riadenia sa realizuje na základe sústavy vnútorných predpisov a rozhodnutí samosprávnych orgánov a kompetentných vedúcich zamestnancov vysokej školy. Vnútorné predpisy a rozhodnutia sú účinné na príslušnom stupni organizačného členenia vysokej školy v súlade s priznanou pôsobnosťou konkrétnej súčasti vysokej školy. Povinné údaje o vysokej škole sa spracúvajú, resp. poskytujú na ďalšie použitie predovšetkým na účely podľa zákona o VŠ. Ďalšie využívanie týchto údajov a ich archivácia sa vykonáva v zmysle zákona o VŠ a vnútorných predpisov. Vysoká škola poskytuje uchádzačom o štúdium, študentom a ďalším osobám informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnosťou uplatnenia absolventov študijných programov v praxi. Vysoká škola a jej súčasti používajú na zverejňovanie informácií o svojej činnosti a o rozhodnutiach vedúcich zamestnancov predovšetkým úradné vývesky a webové sídlo. Tieto spôsoby zverejňovania informácií sa považujú za obvyklé.
Čl. 39
Pôsobnosť v oblasti pracovno-právnych vzťahov a rozvoja ľudských zdrojov V pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ vystupuje spoločnosť. Zamestnávanie učiteľov vysokých škôl sa uskutočňuje podľa § 48 ods.1 písm. c) zákona o VŠ, Zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov a funkcií profesorov a docentov (ďalej len „zásady výberového konania“). Podrobnejšiu úpravu uzatvárania pracovnoprávnych vzťahov obsahuje pracovný poriadok vysokej školy.
Čl. 40
Pôsobnosť v oblasti tvorby vnútorných predpisov Sústava vnútorných predpisov je upravená v organizačnom poriadku vysokej školy. Fakulty školy môžu vydávať aj ďalšie vnútorné predpisy, podľa ustanovení štatútu fakulty.
Čl. 41
Akademická knižnica Akademická knižnica, jej postavenie a úlohy sú upravené osobitným predpisom.1) Zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov Úlohy, ktoré vyžadujú používanie informačných a komunikačných technológií, akademická knižnica rieši v súčinnosti s vedením vysokej školy. Práva a povinnosti všetkých zúčastnených pracovísk, zamestnancov a ďalších používateľov akademickej knižnice, ako aj jej vzťahy s ostatnými súčasťami vysokej školy ustanoví organizačný a prevádzkový poriadok akademickej knižnice vysokej školy vydaný rektorom.
TRETÍ ODDIEL
Dlhodobý zámer vysokej školy, výročné správy a hodnotenie činnosti
Čl. 42
Dlhodobý zámer vysokej školy, fakúlt a súčastí vysokej školy Dlhodobý zámer vysokej školy vo vzdelávacej, vedeckej, výskumnej, vývojovej, umeleckej alebo ďalšej tvorivej činnosti obsahuje zámery v jednotlivých oblastiach jej pôsobenia a je jedným z podkladov na stanovenie výšky dotácie na rozvoj vysokej školy. Dlhodobý zámer sa vypracúva najmenej na obdobie šiestich rokov a každoročne sa aktualizuje. Dlhodobý zámer vysokej školy je jej koncepciou a stratégiou rozvoja. Pri príprave dlhodobého zámeru sa vychádza zo zámerov vysokej školy ako celku. Na príprave dlhodobého zámeru sa podieľajú fakulty a ďalšie súčasti vysokej školy, ktoré najprv vypracujú koncepty svojich dlhodobých zámerov. Po schválení dlhodobého zámeru vysokej školy vypracujú fakulty a ďalšie súčasti vysokej školy svoje dlhodobé zámery. Dlhodobý zámer vysokej školy po jeho prerokovaní vo VR predkladá štatutárny orgán vysokej školy na schválenie akademickému senátu vysokej školy a na vyjadrenie rade. Plnenie dlhodobého zámeru je každoročne hodnotené vo výročnej správe o činnosti vysokej školy. Dlhodobý zámer sa zverejňuje v termíne a formou, ktoré určí ministerstvo.
Čl. 43
Výročné správy vysokej školy Výročná správa o činnosti vysokej školy a výročná správa o hospodárení vysokej školy sa spracúvajú podľa podkladov z ďalších súčastí vysokej školy. Výročná správa o činnosti obsahuje aj hodnotenie fakúlt a ďalších súčastí z pohľadu vysokej školy ako celku. Závery výročných správ sa využívajú najmä v riadiacej činnosti a na účely aktualizácie dlhodobého zámeru vysokej školy. Výročné správy sú zverejňované obvyklým spôsobom, sú prístupné verejnosti na webovom sídle vysokej školy.
PIATA ČASŤ
VYSOKOŠKOLSKÉ ŠTÚDIUM A ĎALŠIE VZDELÁVANIE
PRVÝ ODDIEL
Podmienky štúdia na VŠ
Čl. 44
Základné ustanovenia Vysoká škola poskytuje vysokoškolské vzdelávanie v akreditovaných študijných programoch. Študijný program možno uskutočňovať v študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov. Vysokoškolské vzdelávanie sa uskutočňuje v dennej forme alebo v externej forme štúdia prezenčnou alebo dištančnou metódou alebo ich kombináciou. Organizácia všetkých stupňov a foriem vysokoškolského štúdia je založená na kreditovom systéme. Pravidlá, ktorými sa riadi vysokoškolské štúdium, stanovuje študijný poriadok vysokej školy.
Čl. 45
Zásady určovania počtu prijímaných uchádzačov Vysoká škola určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu na základe návrhu dekana schváleného akademickým senátom fakulty, rektorom a radou. Berie pritom do úvahy dlhodobý zámer vysokej školy, rozvojové programy fakúlt a ich personálne a materiálne možnosti.
Čl. 46
Podmienky prijatia na štúdium Študovať zvolený študijný program má právo každý kto splní podmienky prijatia na štúdium. Základné podmienky prijatia na štúdium stanovuje zákon o VŠ. Vysoká škola alebo jej fakulta môžu podľa tohto štatútu určiť ďalšie podmienky na prijatie na štúdium akreditovaných študijných programov. Podmienky prijatia sa overujú spravidla prijímacou skúškou v súlade so študijným poriadkom vysokej školy a študijným poriadkom fakulty. Za prijímacie konanie zodpovedá dekan fakulty rektorovi. Priebeh a spracovanie výsledkov prijímacieho konania musí byť organizované a zabezpečené tak, aby sa v maximálne možnej miere vylúčilo subjektívne ovplyvnenie jeho výsledkov. Ak je súčasťou prijímacieho konania na bakalárske štúdium alebo na štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3 zákona o VŠ prijímacia skúška, overovanie vedomostí nesmie prekročiť obsah úplného stredného vzdelania. Ak splní podmienky prijatia viac uchádzačov, rozhodujúce je poradie zostavené na základe výsledkov prijímacieho konania. V prípade menšieho počtu uchádzačov môžu byť všetci uchádzači prijatí bez absolvovania prijímacej skúšky, keď splnia ostatné podmienky stanovené pre prijatie na štúdium.
Čl. 47
Prijímacie konanie Prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu. Prijímacie konanie sa pre uchádzača o štúdium začína doručením jeho písomnej prihlášky na fakultu, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Rektor stanoví na základe návrhu dekanov a po prerokovaní v kolégiu rektora s prihliadnutím na termíny maturitných skúšok na stredných školách a na začiatok akademického roka, lehotu na podanie prihlášok na štúdium a termín konania prijímacích skúšok. Dekan zverejní lehotu podania prihlášok a termín prijímacích pohovorov, najneskôr do 20. septembra v akademickom roku, ktorý predchádza akademickému roku, v ktorom sa má štúdium začať, ak ide o bakalársky študijný program alebo študijný program podľa § 53 ods. 3 zákona o VŠ. Pri ostatných študijných programoch to musí byť najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehoty na podanie prihlášok na štúdium, podmienky prijatia na štúdium, termín a spôsob overovania ich splnenia. Ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška, zverejňuje sa aj forma a rámcový obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania jej výsledkov, ako aj informácia o počte uchádzačov, ktorý plánuje fakulta prijať na štúdium príslušného študijného programu. Skutočnosti podľa odseku 4 sa zverejňujú na úradnej výveske fakulty a na webovom sídle vysokej školy. Do ukončenia prijímacieho konania nie je možné tieto skutočnosti dodatočne meniť. Podrobnejšie ustanovenia o priebehu prijímacieho konania vrátane preskúmavania rozhodnutí o neprijatí na štúdium obsahuje študijný poriadok vysokej školy. Podrobnosti prijímacieho konania na študijné programy, ktoré sa uskutočňujú na fakultách, si upravia fakulty v súlade so zákonom o VŠ, týmto štatútom a študijným poriadkom vysokej školy vo svojich študijných poriadkoch. Na prijímacie konanie na doktorandské štúdium sa vzťahujú ustanovenia zákona o VŠ a vnútorný predpis vydaný rektorom. Zamestnanci vysokej školy a fakúlt sú pri spracovaní prihlášky na štúdium povinní dodržiavať všeobecne záväzné predpisy o ochrane osobných údajov.
DRUHÝ ODDIEL
Akademické práva a povinnosti študentov
Čl. 48
Akademické práva študentov Práva a povinnosti študentov ustanovuje zákon o VŠ. Študent má právo najmä: a) študovať študijný program, na ktorý bol prijatý, b) utvoriť si študijný plán podľa pravidiel študijného programu, c) zapísať sa do ďalšej časti študijného programu, ak splnil povinnosti určené študijným programom alebo študijným poriadkom, d) pri rešpektovaní časových a kapacitných obmedzení daných študijným poriadkom a študijným programom zvoliť si tempo štúdia, poradie absolvovania jednotiek študijného programu pri zachovaní ich predpísanej nadväznosti a zvoliť si pred začiatkom výučby učiteľa pri predmete vyučovanom viacerými učiteľmi, e) v rámci svojho štúdia uchádzať sa aj o štúdium na inej vysokej škole, a to aj v zahraničí, f) zúčastňovať sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy, g) zúčastniť sa na zakladaní a činnosti nezávislých združení pôsobiacich na akademickej pôde (spolkov, zväzov, stavovských združení) v súlade s týmto štatútom a všeobecnými právnymi predpismi, h) aspoň raz ročne mať možnosť formou anonymného dotazníka vyjadriť sa o kvalite výučby a o učiteľoch, i) slobodne prejavovať názory a pripomienky k vysokému školstvu, na informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnosťou uplatnenia absolventov študijných programov v praxi, j) za podmienok určených študijným poriadkom, zmeniť študijný program v rámci toho istého študijného odboru alebo kombinácie študijných odborov, k) právo na preskúmanie rozhodnutia dekana o vylúčení zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek a povinností, ktoré vyplývajú zo študijného programu a študijného poriadku vysokej školy alebo fakulty, l) právo na preskúmanie rozhodnutia dekana o vylúčení zo štúdia z dôvodu disciplinárneho priestupku alebo podvodného konania pri prijímacej skúške.
Čl. 49
Študentská samospráva Študenti sa podieľajú na akademickej samospráve prostredníctvom volených zástupcov v akademickom senáte vysokej školy, v akademických senátoch fakúlt, zastúpením v disciplinárnej komisii vysokej školy a v disciplinárnych komisiách fakúlt. Členov študentskej časti akademického senátu vysokej školy volia tajným hlasovaním vo voľbách členovia študentskej časti akademickej obce vysokej školy. Obdobne to platí na voľbu členov akademického senátu fakulty.
Čl. 50
Rozhodovanie o akademických právach a povinnostiach študentov Na rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov sa nevzťahuje všeobecne záväzný právny predpis o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.) a toto rozhodovanie patrí do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy. Podrobnú úpravu procesu rozhodovania vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov upravujú vnútorné predpisy vysokej školy a fakúlt v súlade s vymedzeným okruhom ich pôsobnosti. Študent musí byť preukázateľným spôsobom oboznámený s rozhodnutím týkajúcim sa jeho práv a povinností. Rozhodnutie sa vyznačuje do dokumentácie o študentoch vedených vysokou školou alebo fakultou, na ktorej študent študuje a je zapísaný.
TRETÍ ODDIEL
Čl. 51
Štipendiá Podmienky na poskytovanie štipendií určuje štipendijný poriadok vysokej školy, ktorý schvaľuje rada po vyjadrení akademického senátu vysokej školy.
Čl. 52
Školné Výšku školného za štúdium a ďalšie poplatky súvisiace so štúdiom určuje rada a vysoká škola ich zverejňuje najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium. Školné sa hradí bezhotovostne prevodom na účet vysokej školy alebo poštovou poukážkou v dvoch splátkach v termínoch, ktoré určí rektor, resp. dekan fakulty. Zásady platenia školného a poplatkov za štúdium vymedzuje vnútorný predpis upravujúci výšku školného a poplatkov spojených so štúdiom na vysokej školy vydávaný rektorom na príslušný akademický rok. Rektor môže na základe žiadosti študenta rozhodnúť o znížení alebo odpustení školného alebo poplatkov spojených so štúdiom alebo odložiť termín ich splatnosti podľa tohto štatútu. Pri rozhodovaní zohľadňuje stanovisko dekana fakulty, študijné výsledky študenta, sociálnu situáciu študenta, zdravotný stav a iné zreteľa hodné skutočnosti, ktoré stanoví vnútorný predpis.
ŠTVRTÝ ODDIEL
Čl. 53
Ďalšie vzdelávanie Vysoká škola poskytuje, organizuje a zabezpečuje okrem vysokoškolského štúdia aj ďalšie vzdelávanie. Ďalšie vzdelávanie môžu zabezpečovať podľa osobitného predpisu:(Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.) a) fakulty, b) súčasti vysokej školy. Ďalšie vzdelávanie je zamerané na: a) podporu rozvoja ľudských zdrojov a ich aktivít v občianskej a v hospodárskej sfére, b) napĺňanie cieľov rozvoja vedomostnej spoločnosti, c) výskum. Ďalšie vzdelávanie a jeho aktivity sú určené rôznym cieľovým skupinám a orientuje sa najmä na: a) dopĺňanie, prehlbovanie a inováciu odborných poznatkov a zručností rozširujúcich odborný profil, doplňujúcich kvalifikáciu, prípadne zabezpečujúcich rekvalifikáciu účastníkov vzdelávania, b) záujmové vzdelávanie (univerzita tretieho veku), c) vyučovanie cudzích jazykov, Účastníci ďalšieho vzdelávania nie sú študentmi podľa zákona o VŠ.
ŠIESTA ČASŤ
ZAMESTNANCI VYSOKÁ ŠKOLA
Čl. 54
Základné ustanovenia Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vysokej školy sa spravujú Zákonníkom práce. Vznik, obsah a zánik pracovnoprávnych vzťahov podrobnejšie upravuje Pracovný poriadok vysokej školy. Zamestnancami vysokej školy sú v zmysle zákona o VŠ vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci, umeleckí pracovníci a ostatní zamestnanci.
Čl. 55
Vedúci zamestnanci vysokej školy Vedúcimi zamestnancami vysokej školy sú: kvestor, hlavný kontrolór, vedúci, resp. riaditelia centrálne financovaných súčastí a ďalší zamestnanci, u ktorých to určí Pracovný poriadok vysokej školy a Organizačný poriadok vysokej školy.
Čl. 56
Kvestor Kvestor je vedúci zamestnanec, ktorý zabezpečuje a zodpovedá za hospodársky a administratívny chod vysokej školy a koná v jej mene vo veciach hospodárskych, správnych, obchodných a občianskoprávnych v rozsahu určenom rektorom. V rozsahu určenom rektorom riadi oddelenia rektorátu vykonávajúce najmä činnosti na úseku personálnej a sociálnej práce, ekonomicko-finančnom, podnikateľskej činnosti, technicko-investičnom, energetiky a revízií, evidencie a správy majetku, prevádzky, materiálno-technického zásobovania a na ďalších úsekoch, ktoré zabezpečujú chod vysokej školy. Kvestora do funkcie vymenúva rektor a je mu priamo podriadený. Pri zabezpečovaní úloh spolupracuje s prorektormi a ďalšími vedúcimi zamestnancami vysokej školy. Je oprávnený zvolávať tajomníkov fakúlt, prerokúvať s nimi úlohy a ich plnenie.
Čl. 57
Hlavný kontrolór Hlavný kontrolór je vedúci zamestnanec, ktorý organizuje a vykonáva kontrolnú činnosť vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti najmä v oblasti dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a tohto štatútu, ostatných vnútorných predpisov, štatútov fakúlt a vnútorných predpisov súčastí, dodržiavania finančnej disciplíny, hospodárnosti a efektívnosti nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom. Hlavný kontrolór vykonáva kontrolnú činnosť na podnet rektora, prorektorov, akademického senátu vysokej školy, kvestora, správnej rady a orgánov študentskej samosprávy, študentov alebo z vlastného podnetu. Pri kontrolách sa riadi všeobecne záväznými predpismi a predpismi o kontrolnej činnosti. Výsledky kontroly prerokúva s vedúcimi kontrolovaných subjektov a v prípade potreby žiada od nich vysvetlenia. O výsledkoch kontroly informuje osobu alebo orgán, ktorý podnet na kontrolu podal a rektora. Poverenie na výkon kontrolnej akcie podpisuje rektor alebo ním poverená osoba. Hlavného kontrolóra do funkcie vymenúva rektor a je mu priamo podriadený.
Čl. 58
Vedúci súčastí Ďalšími vedúcimi zamestnancami vysokej školy sú aj vedúci alebo riaditelia centrálne financovaných a samostatne hospodáriacich súčastí. Vedúci zamestnanci podľa odseku 1 zodpovedajú rektorovi za plnenie úloh tej súčasti vysokej školy ktorú riadia. Ďalej zodpovedajú za: a) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, tohto štatútu a ostatných vnútorných predpisov vysokej školy, b) dodržiavanie pravidiel hospodárenia a efektívneho a hospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami a zvereným majetkom, c) dodržiavanie pracovnoprávnych vzťahov v danej súčasti vysokej školy v rozsahu, ktorý vymedzí rektor na základe splnomocnenia. Vedúci zamestnanci podľa odseku 1 sú do funkcie vymenovaní rektorom na základe výberového konania.
Čl. 59
Vysokoškolskí učitelia Vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách profesor, hosťujúci profesor, docent, odborný asistent, asistent a lektor. Pracovné miesta vysokoškolských učiteľov a funkcie profesorov a docentov sa obsadzujú výberovým konaním v rozsahu schválenej štruktúry pracovných miest vysokoškolských učiteľov na fakulte a inej súčasti vysokej školy. Pracovný pomer s vysokoškolským učiteľom, ktorý nemá vedecko-pedagogický titul "profesor" alebo "docent", možno uzavrieť na základe jedného výberového konania najviac na 5 rokov. Funkcia profesora alebo docenta sa na základe jedného výberového konania obsadzuje najviac na päť rokov. Ak profesor alebo docent obsadil funkciu po tretí raz, pričom celkový čas jeho pôsobenia vo funkcii dosiahol aspoň deväť rokov a má zodpovedajúci vedecko-pedagogický titul, získava právo na pracovnú zmluvu na dobu určitú až do dosiahnutia veku 70 rokov. Pracovný pomer vysokoškolského učiteľa ktorý dosiahol vek 70 rokov trvá najviac do konca akademického roka, v ktorom dosiahol tento vek. Ďalšie opakované pôsobenie vysokoškolského učiteľa v trvaní jedného roka môže povoliť rektor alebo dekan, ak ide o zamestnanca na fakulte. Rektor alebo dekan môže najviac na jeden rok prijať na miesto vysokoškolského učiteľa zamestnanca bez výberového konania, ak má uzavretý pracovný pomer na kratší pracovný čas. Učiteľ má právo požiadať dekana fakulty o uvoľnenie z pedagogickej činnosti na primerané obdobie nepresahujúce jeden akademický rok. Účelom tohto uvoľnenia je vedecká práca učiteľa. O tomto uvoľnení rozhoduje dekan. Žiadosť tohto druhu môže učiteľ podať raz za päť rokov svojho nepretržitého pôsobenia na fakulte. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o odmeňovaní zamestnancov. Rektor, prorektor, dekan a prodekan majú právo, do jedného roka po skončení svojho pôsobenia vo funkcii, požiadať o uvoľnenie z pedagogickej činnosti v rozsahu a spôsobom podľa odseku 6.
Čl. 60
Výberové konanie na funkcie docentov a profesorov Vypísanie, organizáciu, priebeh a vyhodnotenie výberového konania na funkcie profesorov a docentov a na miesta a funkcie vedúcich zamestnancov upravujú zásady výberového konania. Okruh vedúcich zamestnancov, ktorých miesta sa obsadzujú výberovým konaním vymedzuje zákon o VŠ, tento štatút a pracovný poriadok vysokej školy.
Čl. 61
Výskumní pracovníci Pracovné miesta výskumných pracovníkov sa obsadzujú výberovým konaním podľa zásad výberového konania.
Čl. 62
Habilitačné konanie o udelenie titulu docent a vymenúvacie konanie za profesora Podrobnosti o postupe získavania vedecko-pedagogických titulov docent alebo profesor stanovuje všeobecne záväzný predpis a vnútorný predpis Zásady habilitačného konania o udelenie titulu docent a vymenúvacieho konania za profesora. Kritériá na vyhodnotenie splnenia podmienok získania titulu docent a kritériá na získanie titulu profesor schvaľuje vedecká rada vysokej školy na návrh vedeckej rady fakulty.
Čl. 63
Hosťujúci profesor Rektor alebo dekan, ak ide o pracovné miesto zaradené na fakulte, môžu na čas nepresahujúci dva roky uzavrieť so súhlasom vedeckej rady vysokej školy pracovný pomer s významným odborníkom na miesto vysokoškolského učiteľa vo funkcii hosťujúceho profesora. Vedecká rada fakulty predkladá vedeckej rade vysokej školy návrhy dekana na obsadenie miest hosťujúcich profesorov. Súčasťou návrhu je pracovný program súvislej výučby na obdobie najmenej jedného semestra. Podrobnosti o uzatvorení pracovného pomeru s hosťujúcim profesorom ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá rektor.
Čl. 64
Emeritný profesor Rektor môže na návrh vedeckej rady vysokej školy udeliť za významné prínosy v oblasti vedy alebo umenia a vzdelávania profesorovi staršiemu ako 70 rokov, ktorý skončil pracovný pomer s vysokou školou, fakultou alebo súčasťou vysokej školy ako riadny profesor a naďalej aktívne vedecky a pedagogicky pôsobí, čestný titul "profesor emeritus" (emeritný profesor). Podrobnosti o postupe pri udeľovaní čestného titulu „emeritný profesor“ ustanoví vnútorný predpis vydaný rektorom.
Čl. 65
Register zamestnancov Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vedie register zamestnancov vysokých škôl, v ktorom sú uvedení vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci vysokých škôl. Vysoká škola je povinná poskytovať a aktualizovať údaje v registri zamestnancov spôsobom a v termínoch určených ministerstvom.
SIEDMA ČASŤ
HOSPODÁRENIE VYSOKEJ ŠKOLY
Čl. 66
Základné ustanovenia Vysoká škola hospodári s prostriedkami, ktoré jej na tento účel poskytne právnická osoba, ktorá získala štátny súhlas na pôsobenie ako vysoká škola. Podmienky a spôsob čerpania finančných prostriedkov stanoví rada.
Čl. 67
Tvorba rozpočtu Rozpočet vysokej školy sa zostavuje na kalendárny rok. Rektor predkladá návrh rozpočtu na schválenie správnej rade vysokej školy. Po schválení radou predkladá návrh rozpočtu štatutárny orgán vysokej školy na schválenie akademickému senátu vysokej školy. Za efektívne hospodárenie s finančnými prostriedkami vysokej školy zodpovedá rektor správnej rade. Dekani, kvestor, riaditelia a vedúci jednotlivých súčastí zodpovedajú rektorovi.
Čl. 68
Kontrola hospodárenia Základnou formou kontroly hospodárenia je riadne a preukázateľne vedené účtovníctvo, ročná účtovná závierka a priebežná kontrola vecnej a formálnej správnosti jednotlivých operácií zo strany poverených vedúcich zamestnancov. Následnú kontrolu hospodárenia vykonáva formou tematických previerok útvar hlavného kontrolóra a ďalší odborní zamestnanci poverení rektorom. Na úrovni fakulty poveruje vybraných odborných zamestnancov kontrolou hospodárenia fakulty dekan. Pri vykonávaní kontrolnej činnosti sú zamestnanci útvaru hlavného kontrolóra ako aj ostatní zamestnanci, poverení kontrolou, povinní dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy pre kontrolnú činnosť a všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane osobných údajov.
Čl. 69
Výročná správa o hospodárení Výročná správa o hospodárení je súhrnný dokument o hospodárení za obdobie kalendárneho roka a vypracúva sa na základe podkladov od fakúlt a súčastí vysokej školy. Obsahové náležitosti výročnej správy o hospodárení ustanovuje zákon o VŠ. Výročnú správu o hospodárení schvaľuje akademický senát vysokej školy po predchádzajúcom schválení radou.
ÔSMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Čl. 70
Výkladové pravidlo Výklad ustanovení tohto štatútu sa podáva v súlade s princípmi, ktoré sú vyjadrené v jeho preambule. Ak je vec sporná, podáva výklad ustanovení štatútu rektor. Výklad rektora nadobúda záväznosť po jeho prerokovaní v akademickom senáte vysokej školy a v rade. O výklade rektor bezodkladne informuje kolégium rektora a radu.
Čl. 71
Úradná výveska Vysoká škola a jej jednotlivé fakulty majú svoju úradnú vývesku. Ak vnútorný predpis neustanovuje inak, na úradnej výveske sa zverejňujú písomnosti týkajúce sa celej vysokej školy a na úradnej výveske fakulty písomnosti týkajúce sa fakulty. Úradná výveska musí byť zreteľne označená a umiestnená na dobre prístupnom mieste v budove, kde je umiestnený rektorát. Úradná výveska fakulty musí byť zreteľne označená a umiestnená na dobre prístupnom mieste v budove, kde je umiestnený dekanát príslušnej fakulty. Na úradnej výveske sa zverejňujú písomnosti ustanovené zákonom o VŠ. Okrem toho sa na úradnej výveske môžu zverejňovať aj ďalšie písomnosti a oznámenia podľa rozhodnutia rektora alebo dekana. Dokumenty vyvesené na úradných výveskách sa spravidla sprístupňujú aj prostredníctvom webového sídla vysokej školy.
Čl. 72
Zosúladenie štatútov, organizačných poriadkov a iných vnútorných predpisov fakúlt
a súčastí vysokej školy Fakulty zosúladia svoje štatúty a iné vnútorné predpisy s týmto štatútom najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto štatútu. Súčasti vysokej školy zosúladia svoje organizačné poriadky a iné vnútorné predpisy s týmto štatútom do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.
Čl. 73
Zmeny štatútu Zmeny štatútu sa uskutočňujú formou dodatkov, ktoré sa číslujú. Rektor sa splnomocňuje, aby pri každej zmene štatútu vydal jeho úplné znenie. Štatút, jeho dodatky a úplne znenie sa zverejňujú v elektronickej podobe na webovom sídle vysokej školy a vydáva sa aj v tlačenej podobe.
Čl. 74
Záverečné ustanovenia Tento štatút nadobúda platnosť dňom jeho registrácie ministerstvom a účinnosť odo dňa doručenia rozhodnutia o jeho registrácii vysokej škole.
Univ. Prof. DDr. Peter Linnert
Goethe Uni, a.s.
podpredseda predstavenstva
|
|
